Manĝo / Máko, Éto, Njámo

Reen al la antaŭa paĝo

a) Ĝeneralaj esprimoj / sómari bájiri

bóku malsato Cig.: bokh    
kástu Het.: kast-, kastas (kistant-, kist), TohB: kast    
cádla sata Mong.: tsadlaa    
bil-ŋópa Alb.: ngop 'sättigen, satt machen'    
ispája Het.: ispai    
na-déja suĉi Ltv.: dêt, dêju    
na-njónja Sva.: -nyonya    
ízo gusto Hung.: íz    
na-kísa trinki Sr.: quisi [kisi]®    
na-píta Rus.: пить [pitj], Kr.: piti    
na-úpja Keĉ.: upyay    
na-láka leki Arm.: lakem, Lit.: làkti, Ltv.: lakt    
na-lápa Arm.: lap'el, Alb.: lap, Mn.Angl.: lapian    
na-líha Sans.: lih-    
na-njâla Hung.: nyal- (Han.: n'âl-, n'ât-)    
na-léwa drinki Sva.: -lewa    
na-línkva gluti Kim.: llyncu    
na-njéla Hung.: nyelni    
na-lûpa vori Alb.: llup    
namáka manĝi Ind.: makan mákaso manĝaĵo
naéta Pld.: äten, eten étaso
njam Sirj.: n´am- njámaso
na-melúka maĉi Mal.: melluka    
na-ŋékweta Snc.: ngekwët    
śébu manĝaĵo Eg.: šbw [sheboo]    
gòjzu-máko matenmanĝo Vask.: goiz + Ind.: makan    
dèli-máko tagmanĝo Hung.: dél + Ind.: makan    
òroju-máko vespermanĝo Mong.: oroj + Ind.: makan    

b) Manĝilaro kaj manĝujoj / mákelolo va mákensori

- Manĝilaro / mákelolo
gárpu forko Ind.: garpu    
haméśko kulero Ĉjn.: háméško haméśkimo kulereto
katímelo tranĉilo TokP.: katim + Ger.: -el    
na-mújka ĉerpi Vj.: mu.'c, mu.c, múc mújkelo ĉerpilo
- Manĝujoj / mákensori
gelási glaso Ind.: gelas, Ger.: Glas, Fin.: lasi
kéndi kruĉo Ind.: kendi
kúpi, kúpo taso Fin.: kuppi, Irl.: cupán [kupan],
(Jap.: koppu, Angl.: cup [kAp])
lâku telero Maj.: lac [-k]
tihálu Bng.: thala 'Teller'
pelíŋu botelo Brm.: pëling

V-u ankaŭ ĉe vazoj.

c) Manĝaĵoj / mákasori, étasori, njámasori

Farunaĵoj / méljasori
gúbo farunbulo Ksos.: um|gubo [2, imi] 'Mehl'
gúksu nudelo Kor.: guk.su
mákso pasto Kvn.: macse [ma'kse] 'Teig' <Ety (MASAG)>
méljo faruno Ger.: Mehl, Alb.: mjell, miell-i
Fiŝaĵo / kálaso, kíraso
sláŋtaso haringajo Snc.: sl-ang´ët
wéćaso perkajo Snĉ.: weči

RIM: Ĉiam aldoniĝas la sufikso -aso komparebla kun Esperanta -aĵo.
V-u sub fiŝoj,

Fruktoj / méjvi
áplo pomo Pld.: Appel, Bal./Bng.: apel,
Ksos.: i|apile
ápl-aswu pom-arbo, pomujo
máhhmeno Ĉjn.: ma'xemeno máhhmen-ilćo,
máhhmen-àswu
árcu junipero Mong.: arc árco juniper-bero
áwgli frukto Ltv.: auglis    
rúru Keĉ.: ruru    
bátili pruno Aĉum.: batdi [bat.ih]~[bat´dih],
batdilóo [bAt´dilóo]
bátil-ilći,
bátil-àswu
prunujo
brámlu rubuso Skot.: brammle [braml] bráml-ilću rubusujo
cálmi mandarino Tib.: ts'aluma cálm-ilći mandarinujo
ćeréśni ĉerizo Cig.: tschereschna ćeréśn-ilći,
ćeréśn-aswu
cerizujo
dárzi piro Alb.: dárdhë dárz-aswu pirujo
icúŋi oranĝ-arbo Knjr.: icunga icúŋo oranĝo
indímu citron-arbo Knjr.: indimu indímo citrono
kémkwi groso Snĉ.: qemk´w kémkw-ilci grosujo
lájći avelo Alb.: lajthí lájć-ilći avelujo
malíni frambo Rus.: малина [malina],
Slvk.: malina
malín-ilći frambujo
málseŋi mirtelo Snc.: mal´sëng málseŋ-ilći mirtelujo
mári bero Fin.: marja    
ménehi Ĉjn.: mene    
mockári ribo Geo.: mozchari mockár-ilći ribujo
nióru kokoso Malaj.: nior niór-ilću kokos-palmo
śálki akvomelono Alb.: shalqí    
tárko juglando Tib.: tarka tárk-ilćo juglandujo
tílkwo frago Snc.: t´il´ëqw tílkw-ilćo fragujo
tímbi daktilo Ted.: timbi tímb-ilći daktilujo

RIM: Bruna fono: baza formo estas la arbo - sed markitas la frukto, ruĝa fono: bazo estas frukto

na-pevúka maturiĝi Sva.: -pevuka
na-pójma pluki Fin.: poimia
Laktaĵoj / málkasori, súsasori
hháco kazeo Geo.: chatsch´o
málko lakto Rus.: молоко [mëlakó], Angl.: milk
súsi Ind.: susu
macóni jogurto Geo.: maz´oni
túri fromaĝo Gr.: τυρι [turi], τυρος [turos], Hung.: túró
vátki selakto Pld.: Waddick
vóju butero Fin.: voi, Est.: või, Hung.: vai, Vog.: вōй [vôj], (Ostj.: вуй [vuj])
Legomo / gréni
bùm(i)áplo terpomo Ind.: bumi + Pld.: Appel
cipíno tomato Ppl(Sayula).: chipin
pómsi Mi
gómbo fungo Hung.: gomba
hérni pizo Fin.: herne
iśímo maizo Kiĉ./Aktk.: ixim [išim]
kóću papriko Kor.: ko.ch'u
mórkvo karoto Ger.: Möhre, Rus.: морковь [morkovj],
Kr.: mrkva, Ceh.: mrkev
pápu fazeolo, fabo ? Fin.: papu*
spéjo brasiko Km.: spe'y
táŋi kukurbo Ksos.: i|thanga [3, ama]
Nuksoj / oźékiri
lájći avelo Alb.: lajthí
oźéki nukso Pl.: orzech [oĵeĥ]
tárko juglando Tib.: tārkā
Ovaĵoj / jájkasori
ípko ovo (de birdo) Sr.: iipx [îpx/] ípkaso ovaĵo el birda ovo
na-pújva kirli Gua.: pyva pùjvo-ípkaso kirl-ovaĵo
Pano / léjpi, róti
léjpi pano Fin.: leipä*, Mez.AGer.: leip léjpeko, léjpimo paneto (ne bulko!)
róti Ind./Nep.: roti, Hin.: rótii    
gàjdi-léjpi tritikopano Mn.Pr.: gâidîs, Gaydis + Fin.: leipä*, Mez.AGer.: leip    
źémljo bulko Slvk.: žemla    
Rizaĵoj / násasori
ketáno glu-rizo Ind./Bal.: ketan
nási rizo Ind./Bal.: nasi
wáli rizo kuirita Sva.: wali
Saŭcoj / źéburi
nûmo oleo Tib.: num
źébu saŭco Kant.: zeb1 (en: guo2-zeb1, cang4-zeb1)
Spicoj / izókuri
burámu bruna kando Tib.: b'uram
cúkru sukero Lit.: cukrus, Hung.: cukor, Cig.: cukro, Ger.: Zucker
dárći cinamo Bng.: darcini
emrídźi pipro Km.: mri'dj
ínći salo Apĉ.: inchi
lóno Cig./Hin.: lon
sóli Est.: sool, Rus.: соль [solj]
lúku cepo Rus.: лук [luk]
píkaśjo kuirsalo Sva.: -pika + Jap.: shió
púndu ajlo Tam.: puundu, pundu
-śjo -salo Jap.: shió
útlu vinagro Alb.: úthull
zanźábli zingibro Uzb.: занжабил [zandshabil]
zíri kumeno Uzb.: зира [zira]
Supoj / sámlori
sámlo supo Km.: så'mlå
slápi Snĉ.: sl-ap´
jási unupota manĝaĵo Mand.: yaasa
Viando / máso
ádvaso ĉevalaĵo Mong.: aduu
búznaso kapraĵo Cig.: buzno; buzni, Trk.: buzas, Av.: buza-
hánaso anseraĵo Fin.: hanhi
jánsaso bubalaĵo Ĉer.: yv-su
kájaso konkaĵo Jap.: kai
káwaso bovaĵo Angl.: cow, Sur.: kaw, Pld.: Kauh
kérkaso kokinaĵo Gr.: κερκος [kerkos], MnIrl.: cercc
kôndaso Sng.: kɔ́ndɔ̀
kúcaso meleagraĵo Juk.: cutz [kutc]
kúćaso porkaĵo Keĉ.: kuchi, Ajm.: khuchi
máso viando Ĉeĥ.: maso, Rom.(Lov.): mas, (Pl.) mása, (Romano): mâs
óvicaso ŝafaĵo Rus.: овца [ovca], Pl.: owca, Lat.: ovis, Hisp.: oveja
sílvi lardo Fin.: silava
śinátaso anasaĵo Ger.: schnattern
śośaso leporaĵo Cig.: šošoj (Pl.) šošoja, schoschov
tlánaso cervaĵo Niv.: tlani

RIM: Al besto-nomo, kies viandon oni uzis, ĉiam aldoniĝas la sufikso -aso komparebla kun Esperanta -aĵo. Simile, sed per aparta sufikso tion faras la litova lingvo (suf. -iena [HBLS, paĝo 316]).

Aldonaĵoj / gudájasori
bùm(i)áplo terpomo Ind.: bumi + Pld.: Appel
nási rizo Ind.: nasi
Dolĉaĵoj / svádasori
burámu bruna kando Tib.: b'uram    
jéksi glaciaĵo Hung.: jég, (Fin.: jää, jäätelö) + s    
káwku kuko Pld.: Kauken àplo-káwku pomkuko
médzi mielo Fin.: mesi, Hung.: méz,
Slvk.: med, Jap.: mitsu
   

d) Trinkaĵoj / pítasori, kísasori,

Malvarmaj / antépari
boárizébo biero Kor.: bo.ri & barley + v-u malsupre    
kakáu kakao Maj.: cacau [kakau]    
léjtu fruktovino Gt.: leiþu, Mz.AGer.: lît    
málko lakto Rus.: молокó [melakó], Angl: milk    
súsi Ind.: susu    
pítaso trinkaĵo Rus.: пить [pitj], Kr.: piti    
rújpi brando Fin.: ryyppy* ćeréśna rújpi ĉeriza brando
súvo akvo Kaz.: suw, Turk.: su kéva súvo minerala akvo
vári Sans.: vấr, vâri, vârî, Av.: vâr, Mn.Nor.: vari,
TohB.: war, TohA: wär
   
vési Fin./Est.: vesi    
śkuwáti suk-efervesko Mi    
túŋo suko Esk.( greenland): tungo tìlkwo-túŋo fragosuko
zébu Kant.: zeb1 àplo-zébu pomsuko
njotázintja pítaso,
menjotáza pítaso
refreŝiga trinkaĵo v-u sub afiksaro + Turk.: taze + v-u supre    
véjnu vino Est.: vein, Ger.: Wein bel-véjnu
rud-véjnu
vèjnu-mári
blanka vino
ruga vino
vinbero
Varmaj / tépari
káfu kafo Esp-o: kafo, Ger.: Kaffee
téo teo Esp-o: teo

e) Preparo / gatváneni

furáhi rostaĵo Jap.: furái furáheni rostado bil-furáha rostita
na-ópa rosti Aĉum.: -oph'- ópeni bil-ópa
na-ódźa kradrosti Ksos.: uk|oja ódźeni kradrostado ódźelo kradrostilo
na-péka baki Rus.: пеку [peku],
Ukr.: pekty
pékeni bak(ad)o bil-péka bakita
pèka-stábni bak-forno v-u supre + Mn.Pr.: Stabni        
na-píka kuiri Sva.: -pika píkeni kuir(ad)o bil-píka kuirita
na-pújva kirli Gua.: pyva pújvelo kirlilo    
na-púrua boli Tar.: puru-a púrueni bol(ad)o rul-púrua bolinta
bépu fornelo Vj.: bêp        
na-mújka ĉerpi Vj.: mu.'c, mu.c, múc mújkelo ĉerpilo    
na-uśnéla knedi Cig.(Arli): ušnela        

f) Gustoj / ízori

ékśa acida Turk.: ekşi
gárśa abomena Arm.: garšim
ínća sala Apĉ.: inchi
sóla Est.: sool, Rus.: соль [solj]
mílsa dolĉa Irl.: milis, milse
sváda Sans.: svādùs
tiéma bongusta Ĉi.: tiem
újsda amara Ĉer.: u-yv-s-di

g) Ejoj / ájkori

gàśe-mákajko restoracio Luv.: gaši- + Ind.: makan + sufikso
gíć-ajko gastejo Mong.: gijčin + sufikso
káf-ajko kafejo Esp-o: kafo, Ger.: Kaffee + sufikso
mák-ajko manĝejo Ind.: makan + sufikso
té-ajko teejo Esp-o.: teo + sufikso

Al la sekva ĉapitro
© René Philipp, 25.08.2004