Kitakujo 

Tempoindikoj / vàkti-mèdo-dájori

a) Ĝeneralaj / sómari

Tempo k.s.

Kitaka Senco Etimo
érni epoko Mong.: эрин [erin]
jáśu aĝo Turk.: yaş
keósu tempo(spaco) Mn.Pr.: KÊSMAN, kîsman, Alb.: kóh/ë, -a
lájko tempolimo, limdato Lit.: laikas
méti tempo Lit.: metas, Mn.Pr.: mettan
vákti Per.: vağti, Ind.: waktu, Nub.: wakti,
Ar.: wakt, Alb.: vakt-i

De jaro ĝis tago

Kitaka Senco Etimo Ekzemplo Senco
séklu jarcento Malt.: seklu    
gódi jaro Rus.: год [god]    
évi Hung.: év    
mênemi monato Gt.: mêna    
víko semajno Fin.: viiko, viikko, Isl.: víka    
díno tago Sans.: dína, Nep./Hin./Bng.: din;
Bal.: dinā
dínopi tage, dumtage, dum tago
gúnu Vask.: e-gun, Bur.: guun-c, Turk.: gün gúnupi
tívi Arm.: tiv tívipi
hhótlo diurno Vog.: хōтал, (Ostj.: хатл)    
nákti nokto Lit.: naktìs náktipi nokte, dumnokte, dum nokto
ráku Brm.: rak rákupi
támso Lit.: tamsùs, Sans.: tamâ, tami, tamî támsopi

Tageroj

Kitaka Senco Etimo Ekzemplo Senco
gójzu mateno Vask.: goiz gójzupi  #1 matene, je mateno
pìre-déli antaŭtagmezo   pìre-délipi  #2 antaŭtagmeze, je antaŭtagmezo
déli tagmezo Hung.: dél délipi  #3 tagmeze, je tagmezo
pas-déli posttagmezo   pas-délipi  #4 posttagmeze, je posttagmezo
óroju vespero Mong.: oroj órojupi  #5 vespere, je vespero
nàkti-kési noktomezo   nàkti-késipi  #6 noktomeze, je noktomezo
rójku krepusko Isl.: rökkur rójkupi  #7 dum krepusko

De horo ĝis sekundo

Kitaka Senco Etimo
núkti sekundo Sva.: nukta
óri horo; momento Gr.: ôra, It.: ora, Rum.: ora, Alb.: orë; Jap.: orí
pérco  #1 minuto Cig.: perco, Hung.: perc

Tempindikaj adverboj

Kitaka Senco Etimo
bàza-koartaw kelkfoje Turk.: bazï + MA.Sor.: krot, Lit.: kartas
ger hieraŭ Sve.: i går, Lat.: heri, Ger.: gestern
iskúber iam Est.: isik + Som.: ber
kulúber ĉiam Ar.: kull + Som.: ber
luk kiam Vj.: lúc 'im Augenblick als'
mas-látaw pli malfrue Hisp.: mas + Ind.: lat, Pld.: lat [låt], Angl.: lat [lejt]
moj-dínaw ĉiutage Vj.: mọi + v-u supre (Modelo: Kant.: mui5 yed6, mui5 nin4; Ger.: jederzeit)
moj-gódaw ĉiujare
moj-métaw ĉiutempe
moj-víkaw ĉiusemajne
nisúber neniam Pl.: nic + Som.: ber
nudín hodiaŭ Het.: nu, Mn.AGer.: nu, nû (no), TohA.: nu,
Gt.: nu, nû, MnNor.: nú, MnAngl./Frs: nu + v-u supre
numétaw nuntempe
nuváktaw
ohi-pasdín postmorgaŭ  #1 Fin.: ohi + v-u malsupre
ohi-pirdín antaŭhieraŭ  #2 Fin.: ohi + v-u malsupre
pasdín morgaŭ Alb.: pas, Per.: paß + Sans.: dina, Nep./Hin.: din
pirdín hieraŭ  
pírei andólgaw antaŭ nelonge + Kor.: an-, Gr./Sans.: a(n)- + Rus.: долго [dolgo]
rus-gámaw venonte Keĉ.: ruway + Vj.: se & Lit.: -si(u) + Sans.: √gam-
semváktaw samtempe Ajn.: sem + v-u supre
tvaw tuj Lit.: tuoj(au)
vubah baldaŭ Knjr.: vuba

Tempindikaj adjektivoj

Kitaka Senco Etimo
érka frua Turk.: erken
láta malfrua Ind.: lat, Pld.: lat [låt], Angl.: lat [lejt]
órja Mong.: oroj
pósna M.A.Sor.: posny
numéta nuntempa  
nuvákta  
rus-gáma venonta Keĉ.: ruway + Vj.: se & Lit.: -si(u) + Sans.: √gam-

Tempindikaj adpozicioj

Kitaka Senco Etimo Ekzemplo Senco
bérti dum Som.: ber; Turk.: beri Ému lamáka bérti ojn óri. Li manĝis dum unu horo.
pási post Alb.: pas, Per.: paß pási ek dínori post du tagoj
pírei antaŭ Mn.Pr.: pirzdau, pirsdau, Het.: piran pírei kum mênemiri antaŭ tri monatoj

Temprilataj afiksoj

Kitaka Senco Etimo Ekzemplo Senco
geo- antaŭa Kant.: geo6 (en: geo6 nin4 'voriges Jahr') geogódipi  #1 dum antaŭa jaro
moj- ĉiu Vj.: mọi (Kant.: mui5, Jap.: mai-, Ĉi.: mĕi, Kor.: mae-) mojgúnupi  #2 dum ĉiu tago
raj- sekva Jap.: rai (Ĉi.: lái, Kor.: nae-) rajgódipi  #3 dum sekva jaro
śi-  #4 ĉi- Lit.: šis śigódipi  #5 dum nuna jaro

La jaro konsistas el sezonoj.

b) Monatoj / mênemiri

RIM: Aplikendas sufiksoida -kúvo (el: finna/estona: kuu "monato") kun duaranga resp. triaranga(#1) numeralo. La modeloj por la sekva monataro estas la ĉina, korea kaj tibeta lingvoj, kiuj ellasas la morfemon por ordinareco de la numeraloj enmetataj. (ekz.: Ĉi.: liù yuè, Kor.: yu-wôl laŭvorte: ses monat = "junio"; Tib.: dawa dr'ugpa 'Monat sechster' = "junio")

Ankaŭ la planlingvo Volapük havis sufikson por tio, nome -ul (yanul, febul, mazul, ...) [Laŭ "Internationale Plansprachen" de D-ro Detlev Blanke sur paĝo 208]

Kitake Esp-o laŭvorte Esp-o Etimoj
ic-kúvo januaro unu-monato Fin.: yksi, Est.: üks, Hung.: egy
snew-kúvo februaro du-monato Eg.: snéwe
tir-kúvo marto tri-monato Rus.: три [tri], Alb.: tre, tri, Het.: tri, Trk.: tri, Nep.: tin, Hin.: tiin
nal-kúvo aprilo kvar-monato Ĉerm.: nal, nalat, Tel.: nala-, nâlugu
vit-kúvo majo kvin-monato Kom./Udm.: вит [vit]
muc-kúvo junio ses-monato Jap.: muttsụ
poŋ-kúvo julio sep-monato Gua.: pokõi
wal-kúvo aŭgusto ok-monato Ceb.: waló
kwajs-kúvo septembro naŭ-monato Ĉnk.(jargona): kwaist
biw-kúvo oktobro dek-monato Enc.: b'iw´´
biwic-kúvo novembro dekunu-monato v-u supre
biwsnew-kúvo decembro dekdu-monato v-u supre
tòlvu-kúvo vintro-monato Kom.: тöв [töv], Udm.: тол [tol] 'winter'

c) Semajn-tagoj / vìko-gúnori

Ĉi tie aplikatas dua-rangaj vort(er)oj, se tiuj ekzistas. La nomoparto -gúno (memstare gúnu) estiĝis el: Vask.: e-gun, Bur.: guun-c kaj Turk.: gün.

normaj regionaj senco Modeloj por la normaj Modeloj por la regionaj
mêni-gúno icenśe-gúno lundo Ger., Jap., Kor. Lit.
pùru-gúno snewenśe-gúno mardo Jap., Kor.
késviko tirenśe-gúno merkredo Ger., Fin.
vèsi-gúno Jap.
gròmu-gúno dorenśe-gúno ĵaŭdo Ger.
vènse-gúno vitenśe-gúno vendredo Lat.
sàmpe-gúno mucenśe-gúno sabato Ger., Gr., Fr.
sèmsi-gúno poŋenśe-gúno dimanĉo Ger., Jap., Kor.

d) Devenaj / otgámari

Kitaka Senco Etimo
gòdidíku  #1 jardeko Rus.: год [god] + Dalm.: dik
gòdielífo  #2 jarmilo Rus.: год [god] + Nub.: élifu
gòdisinteo  #3 jarcento Rus.: год [god] + Ltv.: simts, simt

e) Teknikaĵoj / róksasori

Kitaka Senco Etimo
dájkelo  #1 montrilo Gr.: deiknúnai, Ger.: zeigen [cájgën] + sufikso
sáti horloĝo Turk.: saat, Geo.: saat, Per.: ßâ'at

f) Aplikoj / jópseniri

Kitake  #1 esp-e germane
Kvo te'sa sáti?  #2 Kioma horo estas? Wie spät ist es?
Sáti te'sa ékud´ kum.  #3 Estas duono antaŭ la tria. Es ist halb drei.
Sáti te'sa pit.  #4 Estas sepa horo. Es ist sieben Uhr.
Sáti te'sa kékudo bat.  #5 Estas kvarono post la sepa. Es ist viertel acht/viertel nach sieben.
Sáti la'sa kumkékudo gao.  #6 Estis kvarono antaŭ la naŭa. Es war dreiviertel neun/viertel vor neun.
Sáti la'sa piŋ pási kek.  #7 Estis kvin post la kvara. Es war fünf nach vier.
Sáti te'sa dik pírei piŋ.  #8 Estas dek antaŭ la kvina. Es ist zehn vor fünf.
Kvúber sje-álka tla pilémi? Kiam komencos la filmo? Wann beginnt der Film?
Tla pilémi sje-álka sátipi piŋ.  #9 La filmo komencos je la kvina. Der Film beginnt um fünf.

g) Aparte gravaj tagoj / véćaw grávari dínori (tíviri)

baza vorto senco etimo kun-meto senco
bájru festo Uzb.: bajram bàjru-tívi festotago
na-bíra naski Mn.Irl.: biru, Alb.: bir-i & Jib.: biri bìretjeni-tívi naskiĝ-tago
háju edzo Kopt.: hai gihàjetjeni-tívi geedziĝotago

Al la sekva ĉapitro
© René Philipp - Bilnjobíru Àdvodóstu, 14.09.2005

Nach oben
valides XHTML valides CSS phase5-logo tidy